Pri posedení na Liptove nám to prišlo ako spontánny nápad. Vybehnúť na deň do Vysokých Tatier. Vlakom a zubačkou na Štrbské Pleso, mimo sezóny, keď sa tam dá ako tak pohybovať. Sobota je príhodný termín aj kvôli lanovke na Solisko. Ak by hrozili výhľady alebo inverzia, bola by to báseň pre fotografa.
Štrba
Stanica Štrba má niekoľko predností. Už pri predchádzajúcich výjazdoch sme si uvedomili jej strategickú polohu pri objavovaní Vysokých Tatier. Povážte. V Liptovskom Mikuláši odstavíte auto. Nastúpite na vlak, ktorý vás za 27 minút dovezie na Štrbu, kde pod strechou bez vetra a bez dažďu prestúpite na vynovenú zubačku, ktorá vás za pár minút vyvezie na Štrbské pleso. Hoci počasie moc neprialo. neodolali sme.
Štrbské pleso
Štrbské pleso nás privítalo naozaj dôstojným počasím. Síce nefúkalo, ale viditeľnosť sa zmenšila na niekoľko desiatok metrov. Pesimista by povedal, nevidím ani na koniec nosa. Ale optimista by hľadal príležitosť. A tú sme si ujsť nenechali. 🙂
Netušené pohľady
Ako fotografa ma učili hľadať bežne nevidenú estetiku a vnímať pozorne okolie. A práve hmla, tento mlžný opar v bezvetrí a jemnom mrholení mi pomohol vidieť pleso zrazu akosi inak. V minimalistickej kráse prírodných detailov, nezaťažených notoricky známymi gýčovými pohľadnicovkami s výhľadmi na okolité štíty, panorámy, mostíky, hotely, či vyhliadkovú vežu.
Hmla citlivo a priateľsky ukryla aj stovky plagátov a drevených stánkov s predajnými suvenírmi a ja som si uvedomil to, čo nedávno na Madeire v dažďovom pralese Fanal. Totiž, že lepšie počasie na vnímanie čistej prírody som si nemohol vybrať.
Okolo Štrbského plesa
Prechádzka okolo rezortu Hviezdoslav nám trvala dlhšie, než by človek čakal. Zdržala nás kačica, ktorá dobre vedela, ako na nás. Jej sebaprezentácia však bola márna, pretože sme pri sebe nič nemali. Nuž, nie vždy sa vydarí. Nadurdená hrdo odkráčala.
Obrazotvornosť, kde si sa stratila?
Dnešná doba je plná technológií, sietí, prepínania. Stále sa zrýchľuje a žiada okamžité reakcie. Efektivitu, výsledok, výkon, sebaprezentáciu…. Kedysi som pri čítaní kníh príbeh naplno prežíval. Dnes sa akosi neviem sústrediť. Myšlienky stále odbiehajú. Stále viac podnetov a vnemov mi bráni vnoriť sa do deja. Do snov. Predstáv. A tak je možno možno aj s touto milosrdnou hmlou. Umožní človeku zastaviť sa. Cítiť, prežívať a vnímať inak.
Pohľady na brehy nás natoľko zaujali, že sme pri hoteli Solisko temer minuli odbočku na Jamské pleso a Kriváň. Nie, že by sme tam mali namierené. V takomto počasí je celkom jedno, kadiaľ sa táraš.
Štrbské pleso preverí invenciu fotografa v každom počasí. Nie je jednoduché vyhnúť sa žánrovým turistickým klišé. Veď uznajte, akú má cenu urobiť výcvak, ktorý deň za dňom pred vami urobilo tisíce iných.
Pod lanovku
Užívajúc si samotu, odbočili sme celkom z turistických chodníkov. Ani sme sa nenazdali a boli sme v športovom areáli, niekde uprostred lanoviek. Privítal nás tu prvý sneh. A veru, čas strávený mimo chodníkov sme naťahovali ako sa len dalo, skončiac pri lanovke na Solisko.
Bola tu šanca. Zažiť inverziu na hornej stanici pod Soliskom, kde celé Štrbské pleso je pod mrakmi a z nich trčia len špičky tatranských končiarov. Dosť ľudí na lanovku nastupuje. Dávam sa do reči s ľuďmi z lanovky. Práve zametajú sedačky od námrazy a dažďových kvapiek.
„Inverzia hore nehrozí?“
„Kdeže. Dnes ani náhodou.„
Obraciame s radosťou, že sme si nekúpili lístky cez internet. Radšej pokračujeme v prechádzke mimo chodníky. Sloboda a ticho. Ticho lieči. Je tu pokoj od stánkarov i turistov. Zostup k stanici nám trvá ďalšiu hodinu. Neponáhľame sa. Bežne je cieľom nejaký kopec, nejaká trasa, výkon. Ale aj takáto bezcieľna prechádzka môže priniesť človeku kus šťastia.
Túry zo Štrbského plesa
Štrbské pleso je výstupným bodom pre niekoľko nádherných tatranských túr.
- Od bývalého Heliosu na Popradské pleso a ďalej na Hincove plesá a Kôprovský štít, alebo cez Žabie plesá na Rysy, vodopád Skok alebo Ostrvu a ďalej magistrálou na Sliezsky dom.
- Od hotela Solisko na Jamské pleso, Tri studničky a idol Slovákov – Kriváň, alebo
- Túra Mlynickou a Furkotskou dolinou okolo Veľkého Soliska.
Slovensko z neba
Túra vlakom a zubačkou na Štrbské Pleso sa vydarila nad očakávania. Inak ako sme očakávali ale o to krajšie. Rozlúčim sa s vami leteckým záberom našich kamarátov z CBS. No nie sú tie Vysoké Tatry nádherné?
