Vraj na východe nič nie je, iba Poloniny, Kremenec, Sninský kameň…
Sobotná cesta na východ je pre mňa cesta domov. Pre mňa to nie je ďaleko, len niekedy pomaly. Všade je to ďaleko, kde nikoho nepoznáme. Cestu si užívame míňame Beckov, Strečno, Liptov, Tatry, Spišský hrad, stále je načo pozerať: máme krásnu krajinu! Cesta do Sniny nám trvala 5 hodín a niečo. Keby sme vedeli aj Golonku by sme vzali. Mali sme voľné a aspoň by si to natrénoval. Sme na mieste. Ubytovanie, obed, nákup a ideme smer Zemplínske Hámre-lom.
Cesta po modrej je celkom výdatná. Robíme si prestávočky a dopĺňame tekutiny. ,,Ticho! pozerajte… malá opustená srnka… chúďatko…” Rozhodnutie bolo tvrdé – pokračujeme. Až som banoval, že som ju zbadal. Sme skoro hore. Lezieme po schodoch a zrazu som sám. Prvý pohľad hovorí, že sa blíži búrka a veľmi rýchlo. Tresk! Už je to počuť aj vidieť.
Pár záberov a ústup. Miloš je prvý. Nemá to cenu! Tresk! Ideme ! Skala počká! Nič sa nám nestalo. Zajtra ideme na Kremenec a potom ďalej.
Deň 1: Kremenec
Hovori sa, že všetky cesty vedú do Ríma, tá naša vedie na Kremenec. Ale tam nekončí, čaká nás hrebeň.
Kremenec – Sedlo pod Čierťažou- Jarabá skala- Pľaša- Ruské sedlo….
Nedeľa ráno 5:00: nasadáme do auta smer Nová Sedlica. Náš šofér sa volá Miro a je to správny chlapík. Robíme si prestávku, hlavne Miro na cigaretku. Nám sa ponúka výhľad na Starinu – paráda. V Uliči si pozeráme miniatúry kostolíkov. Sú veľmi pekné. Cestou sa zastavujeme v Zboji na polícii. Neviem či to treba, ale Miro je domáci, vyzná sa…
Konečná, vystupovať. Lúčime sa. Uvidíme sa v pondelok. Je 6:30 a ideme do lesa. Moji parťáci a kolegovia Jaro a Miloš sú vpredu, ja tvorím zadný voj. Stretávame skupinku turistov, dosť ospalých, ktorí spia len tak pod plachtou. Šlapeme a les si hrá svoju pesničku, no nádhera. Pokračujeme ďalej. Sem-tam nejaká vodička, les je nádherný. Trošku adrenalínu na lavičke cez potok, ale zvládli sme to. Cesta nám dobre ubieha, kecáme, mlčíme, počúvame, šlapeme a bojujeme s blatom. Kremenec nebude zadarmo. Je to pekný výšľap!
Tak som tu! Hurá! Dávame si pauzu na fotky, debatu. Lúčime sa s Poliakmi a ideme ďalej. Počasie sa mení, asi niečo bude. Parťák Miloš je trošku nervózny, neznáša búrky. Sedlo pod Čierťažou využívame na prestávku, okolo nás hrmí. Stále sa to nejak moce okolo nás. Pol hodiny nám prospelo a búrka ustala, to je fajn. Hore kopcom, dolu kopcom, k tomu blato, ale ešte som nespadol. Ideme, odpočívame, občas sa nám ponúka výhľad, ako na Jarabej skale. Zase to nad nami hrmoce. Pol hodinka v lese, berieme si niečo do dažďa a vpred na Pľašu. Trochu prší a fúka vietor. Ochladilo sa. Výhľadov tu možno nie je veľa, ale sú taķé, aké ste ešte nevideli.
Ķľud a pokoj. Zatiaľ sme na chodníku nikoho nestretli. Je po búrke aj po daždi. Sme na Kruhliaku. Čaká nás už len zostup do Ruského sedla. Klesáme do sedla a už som na zadku, tak to prišlo. A ja, že to bude bez pádu. Po náčelníckej porade zostupujeme do Cichej doliny. Nocľahy majú, polievku, pirohy, aj pivo. Jednoduchá chatka… Je 18:30 a sme v cieli prvého dňa.
Deň 2: Poloniny
Ešte malý zážitok z večera. Chatár nás ubytoval, predal nám, polievku, pivo, zinkasoval a bol fuč. Do rána sme boli na chate sami. Keby sme vedeli, tak si tých pív kúpime viac, aspoň tri alebo štyri a nie dve. Takže nazad do Ruského sedla a smer Balnica. Oproti včerajšku to je úplná pohoda, sem tam sú úseky, keď vyjdeme z lesa a už riadne vypekajú. V lese je príjemne. Už niekoľko kilometrov sledujeme v blate stopu, ale nevieme, čo to je. Stále sme nikoho nestretli, cesta nám ubieha a blížime sa k Balnici.
Je tu veľa detí z Humenného, asi školský výlet. Opekajú, grilujú a prekrikujú sa. Sklep je zavretý a vláčik nejde, tak sa ideme občerstviť niekde do chládku. No a teraz už len dolu. Cesta vedie cez náučný chodník a máme možnosť obdivovať vysoké jedle, buky, smreky, duby, smrekovce. Každý chodník raz končí, tak aj naša cesta. Vyšli sme z lesa, slnko nám dáva zabrať. Prvá zmienka o Osadnom, minerálny prameň. Jój, pivko, dal by som si. Pridávame, finiš. Stretávame prvých domácich, kde je tu krčma? Pri medveďovi doľava. A je živý? Nie, drevený. Už sme tu. Hurá – dali sme to.
Pred krčmou je zopár domácich. Koľko piva chlapi? Iba sme si veci položili a pivo parádne. Tak ešte tri a už sa rozprávame s Borisom, o tom kto tu všetko bol. Miro už prišiel tiež.
Zbohom, alebo Dovidenia. Ideme do Sniny, ráno nás čaká Morské oko a Sninský kameň. A že vraj na Východe nič nemáme…
Utorok ráno
Treba sa zbaliť. Raňajky, káva, rozprávame sa, čo keby sme išli na Morské oko a Sninský kameň. Tak dobre, poďme, sme príliš blízko aby sme to obišli. Miloš nás bude podporovať z bufetu. Má malý problém tak ideme vo dvojici. Zo začiatku to ide riadne do kopca. Driapeme sa po chodníku, ani sa nenazdáme a sme hore, sláva. Všetko nám vyšlo.
Nebudem opisovať, čo sme videli. Vyberte sa sami a objavte to, prežite vlastné zážitky, aby ste mali na čo spomínať. Trochu nás bolia nohy, ale to ticho a kľud sa nedá zaplatiť. Wi-fi žiadna, signál nehľadaj, cheche. Čo už… Musíme ísť domov. Verím tomu, že sa ešte vrátime.
Vlakové spojenia v tomto článku nemusia byť aktuálne. Pri vyhľadávaní aktuálnych vlakových spojení prosím navštívte: www.zssk.sk.
