Hory sa dajú pohodlne objavovať aj ekologicky – privezte sa do Tatier vlakom a využite rozsiahlu sieť elektrickej a ozubenej železnice.
Pôvod a význam názvu Tatry, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1086 v donačnej listine nemeckého cisára Henricha IV. nie je dodnes celkom jasný. Odvodzuje sa od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“ aj z ľudového slova tatra v zmysle kamenistá, neúrodná zem.
Ako najpravdepodobnejšia možnosť sa však zdá, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri, čo znamená bralá. Ako sme sa dozvedeli zo zábavnej spoločenskej hry „Poznáte Tatry“, tie Vysoké začali ľudia objavovať už v 16. storočí a za prvými pokusmi o turistickú vychádzku stála dokonca žena z Kežmarku, Beáta Laská, ktorá prišla až k Zelenému plesu.
Prvenstvo výstupu na štít zase patrí astronómovi Davidovi Fröhlichovi a na svoje trojdňové dobrodružstvo si vybral dnes turistom známy Kežmarský štít. Postupný hospodársky rozmach prebúdzal aj túto časť Slovenska a 19. storočie prialo rozvoj tatranských osád. Urýchlila ho aj výstavba Košicko-bohumínskej železnice.
Každá turistika sa začína vo vlaku
Prvý vlak prišiel do popradskej stanice 8. decembra 1871 a počnúc týmto dňom začali Tatry navštevovať masy turistov a kúpeľných hostí. My sme z vlaku vystúpili na stanici v Poprade o 147 rokov neskôr.
Cestou sme si preštudovali mapu, možnosti a obťažnosti trás a rozhodli sme sa prestúpiť na Tatranskú elektrickú železnicu smer Štrbské Pleso.
Električky premávajú na tratiach v dĺžke až 40 kilometrov a obsluhujú 22 staníc a zastávok. Jednorazový, blokový alebo časový lístok sa v nich označuje ako v mestskej hromadnej doprave alebo si môžete lístok kúpiť aj poslaním sms správy.
Vďaka všetkým typom vlakových spojov je veľmi jednoduché sa v Tatrách pohybovať a auto vám tu vôbec netreba. Zo Štrbského plesa do Štrby si môžete spraviť výlet unikátnou „zubačkou“ (o tej si prečítate viac ďalej v článku), pozrieť si najfotografovanejšiu panorámu – skokanský mostík s Hotelom Patria, ktoré sa čnejú nad druhým najväčším tatranským plesom – Štrbským.
Toto miesto je ideálnym východiskovým bodom pre nenáročnú túru Mlynickou dolinou k vodopádu Skok, od ktorého sa tí zdatnejší môžu vydať ešte vyššie na Bystrú lávku a zostúpiť späť Furkotskou dolinou, kde odporúčame odbočkou na obed na Chatu pod Soliskom. K nej sa dá zospodu vyviezť aj lanovkou.
Zo Štrbského plesa sa dá podniknúť celodenný výstup na Kriváň alebo opačne, vydať sa smerom na Popradské pleso, ktoré je počiatkom známej túry na Rysy či k Veľkému Hincovmu plesu, nad ktorým sa týči už spomínaný Kežmarský štít.
Pokorný svet vysokohorských chát
My sme opäť išli na „električku“ a odišli sa pozrieť, ako vyzerá najstaršia tatranská osada, ktorou je, samozrejme, Starý Smokovec.
Zo stanice v Smokovci sme si pozreli múzeum horských nosičov v Sherpa caffe a vyšli na Hrebienok, do turistického strediska na úpätí Slavkovského štítu, ku ktorému sa dá vyviezť jedinou pozemnou lanovou dráhou na Slovensku. Táto bola uvedená do prevádzky už 17. decembra 1908. Hrebienok je východiskovým bodom túr k najvyššiemu počtu tatranských chát, a to až k šiestim.
Ak si k nim netrúfate vyjsť, môžete si všetky pozrieť v priestoroch bývalých rozhodcovských veží, kde vzniklo múzeum miniatúr tatranských chát. K tým naozajstným sa okolo Bilíkovej cez Rainerovu dostanete na Zamkovského chatu a z nej po modrej značke Veľkou studenou dolinou na Zbojnícku chatu alebo po žltej značke cez Malú studenú dolinu na Téryho chatu či po červenej značke menej náročným chodníkom na Chatu pri Skalnatom plese, z ktorej sa dá zísť do Tatranskej Lomnice.
Tam sme navštívili Ski múzeum, ktorého expozícia zachytáva na ploche takmer 300 m² históriu vzniku a vývoja tatranských zimných športov od počiatku tatranských osád, prevažne do roku 1945.
V Lomnici sme sa tiež ubytovali v penzióne Paula a s poetickým výhľadom na Lomnický štít.
Unikátna Ozubnicová železnica
Ozubnicová železnica (hovorovo zubačka) vo Vysokých Tatrách je jednou z dvoch ozubnicových železníc nachádzajúcich sa na Slovensku. Spája obce Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou.
Trať nesie označenie ako č. 182 a obsahuje jedinú zastávku Tatranský Lieskovec. Na konci 19. storočia vzrastal záujem turistov o Vysoké Tatry, obzvlášť o osadu Štrbské Pleso, ktoré malo okrem mnohých hotelov aj štatút liečivých kúpeľov. V roku 1895 bola teda spustená výstavba vlastnej trate s dĺžkou 4,75 km a prevádzka sa začala rok po začatí výstavby, 27. júla 1896.
Ozubnicová železnica mala rozchod 1 000 mm a ako spôsob ozubenia bola použitá sústava Riggenbach. Železnica zo svojej údolnej stanice v Štrbe prekonávala do vrcholovej stanice na Štrbskom Plese prevýšenie 454 m s maximálnym stúpaním 127 ‰. Pozdĺž trate viedla paralelne cesta, s ktorou sa trať križovala celkovo 17-krát (bez zabezpečovacích zariadení).
Prevádzka bola ukončená v roku 1933, keď bola nahradená autobusovou dopravou. V roku 1970 sa však mali konať na Štrbskom Plese majstrovstvá sveta v lyžovaní a až táto skutočnosť oživila myšlienku znovuvybudovania ozubnicovej železnice. Idea bola zrealizovaná 7. mája 1968, keď sa rozhodlo o vybudovaní elektrickej ozubnicovej železnice a 12. februára 1969 železnicu znovu odovzdali do prevádzky.
Na rozdiel od pôvodnej zubačky využívala zrekonštruovaná trať ozubnicovú sústavu Strube. Jej dĺžka je 4,78 km s maximálnym stúpaním 150 ‰. Vo vrcholovej stanici Štrbské Pleso bola postavená nová výpravná budova, ktorá slúžila aj potrebám TEŽ. Vrcholová stanica pôvodnej ozubnicovej trate stála totiž na brehu jazera Štrbské pleso.
Turistické chodníky národného parku
Na území Tatranského národného parku TANAP je značených približne 600 km turistických chodníkov, ktoré vás dovedú k najzaujímavejším miestam Vysokých Tatier.
Tieto chodníky vedú dolinami, umožňujú výstupy na tatranské chaty, na viac či menej náročné tatranské vrcholy aj prechody cez tatranské sedlá. Ťažie úseky sú zaistené reťazami pre zvýšenie bezpečnosti najmä v prípade nepriaznivého počasia a nezabúdajte, že v čase od 1. novembra do 15. júna je približne 230 km značkovaných chodníkov uzavretých. V danom termíne je však možné navštíviť všetky tatranské chaty okrem Chaty pod Rysmi.
Na území TANAP-u platia určité pravidlá, ktoré sú zapracované v Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a s ohľadom na prírodu je potrebné ich rešpektovať. V Tatrách sa pohybujte vždy s ohľadom na svoje schopnosti, nepodceňujte ani počasie a vezmite si adekvátnu výbavu a oblečenie.
Odkiaľ a o koľkej?
Do Vysokých Tatier pricestujete vlakom, napojením na trať ŽSR 180, teda úsek Žilina –Košice. Vystúpiť môžete v Poprade alebo v Štrbe, samozrejme, v závislosti od ubytovania alebo štartu vášho výletu.
Na úseku Poprad Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso je zabezpečený celodenný hodinový taktový systém vlakovej dopravy s odchodom vlakov zo ŽST Poprad Tatry na 31. minútu a príchodom do ŽST Poprad Tatry na 20. minútu a od 9. 12. 2018 s odchodom zo ŽST Poprad Tatry na 27. minútu a príchodom do ŽST Poprad Tatry
na 16. minútu.
V ŽST Starý Smokovec je možnosť prestupu na úsek Starý Smokovec – Tatranská Lomnica, kde je zabezpečený taktiež celodenný hodinový taktový systém vlakovej dopravy s odchodom zo ŽST Starý Smokovec na 2. minútu a príchodom do ŽST Starý Smokovec na 48. minútu.
Pre spojenie s Tatranskou Lomnicou je možné využiť vlaky úseku Poprad Tatry – Kežmarok s prestupom v Studenom Potoku. Na úseku Štrba – Štrbské Pleso je zavedený systém dopravy s minimálne hodinovým intervalom vlakových spojení.
Praktické info pre športovcov
- Na tratiach vo Vysokých Tatrách je možná preprava bicyklov vo všetkých vlakoch.
- Cena za prepravu bicykla je: jednorazový lístok za bicykel 1,50 €, jednodňový 2,50 €, týždenný 6 €. Zakúpenie tohto lístka je možné len priamo v osobnej pokladnici, a nie cez internet.
- 1 pár lyží s palicami alebo jeden snowboard na osobu môžete prepravovať zadarmo, pretože to je príručná batožina.
- počas turistickej sezóny je pre turistov systém vlakov zhustený o ďalšie spojenia.
Bližšie informácie ohľadne cestovania na tratiach vo Vysokých Tatrách.
Text: Valéria N.
Foto: Miro Pochyba
Vlakové spojenia v tomto článku nemusia byť aktuálne. Pri vyhľadávaní aktuálnych vlakových spojení prosím navštívte: www.zssk.sk.
