Spojenie Banská Bystrica – Červená Skala – Margecany sa často spomína ako jedna trať, pričom technicky sú to trate dve. V roku 1903 bola postavená trať 172 z Banskej Bystrice po Červenú Skalu a až v roku 1936 dokončili trať 173 po spojku s hlavným ťahom (Košice – Žilina – Bratislava) v stanici v Margecanoch. Čarokrásna trať, ktorá ponúka nepreberné množstvo tipov na výlety a na turistiku.
Margecany sú začiatočný a zároveň najnižšie položený bod trasy do Banskej Bystrice a do Hnileckej doliny. Bývajú tu magické rána. Počas cestovania sa tu vlaky z času na čas dostávajú nad oblaky, a keďže trať prekonáva prevýšenie cca 620 metrov, niekedy človek zažije v jeden deň všetky ročné obdobia.
Za obcou sa naskytá cestovateľom nádherný pohľad na kostol sv. Margity nad vodnou hladinou Ružína. Pokračujeme proti prúdu rieky Hnilec do Gelnice. Niekdajšie banské mesto je taktiež turistickým východiskovým bodom. Málokto vie, že nad traťou neďaleko „malej stanice“ sa nachádza aj zrúcanina hradu. Za zmienku stojí zastávka Prakovce, odkiaľ vedie najkratšia turistická trasa na Kojšovskú hoľu. Dostanete sa na ňu i z Mníška nad Hnilcom cez rozhľadňu Kloptaň. Pred zastávkou Stará Voda vlak nenápadne prechádza cez štvorklenbový viadukt ponad štátnu cestu a potok. Jedna klenba je tak širšia ako ostatné.
Za Nálepkovom sa začína pravé horské prostredie. Husté lesy, ostré oblúky a ešte väčšie stúpanie. V Mlynkoch máme menšiu prestávku. V závislosti od spojov v tunajšej stanici križujú „rexy“. Nasledujú Dedinky, kde vlak prechádza juhom Slovenského raja pomedzi dve vodné nádrže a vchádza do Stratenského kaňonu. Za tunelmi nás víta Dobšinská Ľadová Jaskyňa.
Obchádzame Ostrú skalu, chvíľu máme za oknom pasienky, opäť hustý les, v ktorom je aj najvyššie položená železničná zastávka Vernár. Pár kilometrov po nej sa prostredie opäť otvára v okolí sedla Besník. Mimochodom, cezeň je v rámci normálneho rozchodu razený tunel s najvyšším bodom železníc (955 m. n. m.). Ďalej bude naše putovanie už len klesať. Priamo z vlaku vidno prameň Hrona. Ten nás sprevádza až po konečnú.
Po Hronskom tuneli prichádza azda to najkrajšie na oboch tratiach: Chmarošský a Telgártsky viadukt, Telgártsky tunel a železničná slučka známa ako Terlegártska slučka, ktorou vlaky prekonávajú náročné prevýšenia. V zime to tu pripomína scenériu z filmu Polárny expres, v iné ročné obdobia je to zase scéna ako z Harryho Pottera. Hneď za tunelom zastavujeme na zastávke Telgárt penzión. Časť vlaku je v tuneli a ďalšia na moste. Vystupuje sa zo strednej časti súpravy. Odtiaľ je skvelý východiskový bod na Kráľovu hoľu (1946 m. n. m).
Pod jej vrcholom pramení Hnilec. Po ôsmich kilometroch ďalej od Telgártu je spomínaná Červená Skala, kde sa číslo trate mení zo 173 na 172, a ktorá hraničí s národným parkom Muránska planina. Za pekného počasia nás po našej pravici sprevádzajú Nízke Tatry. Od Brezna vedie odbočka na ďalšiu zaujímavú trať, podobne aj z neďalekej ikonickej Podbrezovej do Chvatimechu a Hronca. Na záver za zmienku určite stoja dva hrady, v Slovenskej Ľupči a v Banskej Bystrici.
Cestujte s nami #vlakomnavylet a objavujte krásy Banskobystrického kraja.
